o expedícii - účastníci - priebeh - fotogaléria - kniha návštev |
"Chromé vrany" v HIMALÁJACH Časy sa menia, a tak dostať sa do najvyšších vrchov našej Zeme dnes nie je výsadou iba vyvolených. Aj z našich končín tam prichádza čoraz viac ľudí z rozličných pohnútok. Predovšetkým však buď niečo vidieť, alebo niečo dokázať. Niekedy oboje. Našiel sa jeden tvrdohlavec (Ivan), ktorý, hoci nie príliš skúsený horolezec, si predsavzal dotknúť sa v Himalájach dvoch Peakov: Island (6183 m) a Mera (6476 m). Oba sú síce zaradené medzi tzv. trekingové vrcholy, ak však máte na výstupy krátky časový limit, získa to celkom seriózny šmrnc. A keďže Ivanova hlava bola naozaj dosť tvrdá, presvedčil najprv mňa, že v pokročilom štádiu prežívania "jesene života" by to mohla byť celkom srandovná záležitosť, a potom ešte ďalších deviatich, z ktorých väčšina ani pri zažmúrení oboch očí si už netrúfala o sebe povedať, že sú mladí. O to viac sme si mohli pokecať, koho kde, čo a ako omína, láme, bolí, atď. a zároveň sa utešovať, aké je to vlastne fajn, lebo keby sme sa ráno zobudili a nič by nás nebolelo, tak už sme vlastne mŕtvi! A tak vznikla skupina, ktorej bol dočasne prepožičaný Džonym Metlokom vymyslený hrdý titul "chromé vrany": Kvetka a Ľudka, Ivan, Jano, Jozef, Rudo, Brčo, ešte druhý Jano, a ešte tretí Jano, benjamín Rado, čo ako-tak a aj tak neúspešne zachraňoval vekový priemer, a ja Maroško. Marián Šajnoha |
||